Známka č.759 - Svetová výstava EXPO 2020 Dubai

Rozmery známky: 44,4 x 27,2 mm

Forma TL: UTL

Počet známok na TL: 4

Počet známok v sérii: 1

Tlačiareň: Tiskárna Hradištko, s.r.o.

Technika tlače: Ofset kombinovaný s nano reliéfnou razbou

Náklad: 80 000 ks

Autor výtvarného návrhu známky: Doc. akad. mal. Igor Benca

Svetová výstava EXPO2020 DUBAI, ktorá sa mala konať v roku 2020, ale jej otvorenie sa z dôvodu celosvetovej pandémie COVID-19 presunulo na 1. 10. 2021, sa nesie v duchu futuristickej budúcnosti. V súvislosti s konceptom prezentácie nových technológií sa Slovenská pošta, a. s., rozhodla podporiť slovenskú účasť na svetovej výstave po prvý raz konanej v arabskej krajine vydaním poštovej známky, ktorá je vytlačená unikátnou technológiou nanoreliéfnej razby. Motívom poštovej známky je reverz vzácnej arabskej mince zo zbierkového fondu Archeologického ústavu SAV v Nitre demonštrujúci aspekt mobility, ktorý je jedným z hlavných hesiel svetovej výstavy. Pri výbere mince spolupracoval významný slovenský numizmatik a dlhoročný pracovník Archeologického ústavu SAV PhDr. Ján Hunka, ktorý 8. 2. 2021 zomrel na následky ochorenia COVID-19. Z úcty k jeho pamiatke uvádzame jeho text v plnej citácii: „Sedemnásť milimetrov veľký a 3,364 g ťažký medený fals bagdadského kalifa Hárúna-al-Rašída (763-809) našli I. Žundálek a M. Soják pri prieskume južného svahu hradného kopca Bratislavského hradu  8. apríla 1992. Mincu typologicky určil V. Suchý z Bratislavy a jej originalitu overil V. Novák z Náprstkovho múzea v Prahe. Podľa ich analýz tento peniaz vyrobili v neznámej mincovni v 181. roku hidžri, čiže v roku 797 nášho letopočtu. Spomenutá minca je najstaršou slovenskou pamiatkou dokladajúcou vzájomné kontakty s kupcami a obchodníkmi, ktorí prechádzali arabskými oblasťami. Poukazuje na politický a hospodársky význam slovanskej Bratislavy, dôležitého obchodného centra na rieke Dunaj na prelome 8. a 9. storočia. Je pravdepodobne jedným z mála dôkazov o existencii diaľkových obchodných ciest medzi Bagdadským kalifátom a Franskou ríšou v čase vlády Karola Veľkého (768-814) a Hárúna-al-Rašída. Je výnimočným nálezom aj na území celej Karpatskej kotliny, lebo z tejto oblasti boli doposiaľ zistené len tri nálezy, ktoré obsahovali spolu 12 zlatých dinárov a strieborných dirhemov z 8. storočia“. (Pozri v: Zborník SNM Archeológia, Supplementum 2. Bratislava 2007, s. 153-158.) Na prítlači FDC sú ďalej zobrazené relikty paláca Hárúna ar-Rašída nachádzajúce sa v sýrskej Rakke, kam v roku 796 Hárún ar-Rašíd presťahoval hlavné mesto kalifátu. Motívom FDC pečiatky je drachma s portrétom Hárúna ar-Rašída vyrobená mincovňou Zarjan medzi rokmi 775 − 809. 

Mgr. Martin Vančo, PhD., PhDr. Ján Hunka (†)